História vzniku a vývoja Urbariátu v Ždiari

Vznik urbariátu spadá do dávnej minulosti. Je spojený s panovníčkou Máriou Teréziou. Reformnou činnosťou panovníčky Márie Terézie sa malo prekonať hospodárske a mocenské zaostávanie Habsburskej ríše. V roku 1767 vydala urbársky patent, ktorým stanovila mieru povinností poddaného voči pánovi, ale aj súpis pôdy.

V Ždiari podpísal Urbár barón František Horvát z Plavča a na druhej strane obyvatelia Ždiaru: richtár Andrej Kriššák, Andrej Silon (Šilon), Adalbert Olekšák, Pavol Olekšák a Ján Olekšák.

Ždiarania potom viedli dlhé spory s rodom Horvátovcov o zárubky (zárembky) - boli to územia, na ktorých bolo trochu obrobenej pôdy, nie veľký pasienok a skupina stromov z niekdajšieho súvislého lesného porastu a výrobiská - boli to pozemky, ktoré získali poddaní klčovaním priľahlého, kompaktného lesa.

Spor ukončila až nová majiteľka Kornélia Salamonová rod. Horvátová uzavretím zhody s poddanými 26.05.1868. Urbárnikom bola vyčlenená lesná pôda s výmerou 602,76 kj (katastrálnych jutár) z plochy mimo zárembkov. Od toho roku získala pôdu, lesný majetok a poľovný revír so samostatným poľovným právom Urbárska spoločnosť Ždiar. Do roku 1893 sa v lese hospodárilo tzv. výbierkovým spôsobom, po tomto roku bol les prevzatý do štátnej správy.

V roku 1895 bol vypracovaný prvý hospodársky plán a o tri roky neskôr (1898) začala les spravovať štátna lesná správa. V zmysle zákona XIX z roku 1898 , ktorý rozšíroval dohliadacie právo aj nad súkromnými lesmi, získala majetok Urbárska skupina Olekššák a spol. Po roku 1945 so vznikom Tanapu získal urbariát Tanap, to trvalo až do roku 1993, keď súkromné lesy boli vrátené pôvodným majiteľom – obyvateľom Ždiaru.